Závery z XXVI. medzinárodnej vedeckej konferencie Dieťa v ohrozeni

Závery z XXVI. medzinárodnej vedeckej konferencie Dieťa v ohrozeni

ZÁVERY

z XXVI.  medzinárodnej  vedeckej konferencie: Dieťa  v ohrození, ktorá  sa konala  v Bratislave   v dňoch 30. novembra  a 1. decembra  2017

 

 

  Z vystúpení  zahraničných  hostí  v plenárnom   bloku  vyplynuli   tieto  závery:

 

Prof. W. E. Fthenakis (Freien Universität Bozen, Nemecko) na  základe  desaťročného  výskumu 175   rodín  v Nemecku  autor konštatuje  tieto závery: a) je potrebné reformovať  edukačné prístupy,   redefinovať  ciele, organizačné princípy  učebného procesu; b) je potrebné   viac integrovať na rodinu   sústredený   edukačný prístup, v ktorom rodina  zohráva  väčšiu  rolu - vytvára  v rodine  miesto  pre  dieťa,  konceptualizuje  jeho každodenný  život  ako aj učebné príležitosti, zvyšuje  spoluprácu rodičov  a dieťaťa. Veľmi dôležitým  záverom  vedeckým  aj  praktickým  bolo jeho poznanie, že sa v modernej spoločnosti mení  rola  otca  v rodine,  čo je potrebné  zohľadniť    pri poradenskej  aj terapeutickej práci.

 

Prof. W. Bernet (Vanderbilt  University, USA)  analyzoval vedecký  základ patologického odcudzenia  rodiča  a dieťaťa. Identifikoval  dve  hlavné príčiny odcudzenia:   rozpad  rodiny  a mentálnu manipuláciu  s dieťaťom. Tieto poznatky   sú  významné   aj  pre slovenských psychológov, ktorí pracujú  s rodinami.

 

Dr. E. J. Vargo (University  of  Birmingham, Veľká Británia)  referovala  o drogovej  scéne  mladistvých  a okrem nových vedeckých  poznatkoch a metodologických prístupov  apelovala  na  zavedenie  aj kognitívnych  mier  pri vyšetrení   drogovo  závislých  a hlavne odporúča  medzinárodnú spoluprácu  pri tvorbe preventívnych  politík nielen v školstve,  ako   aj  tvorenie   spoločných medzinárodných   štúdií o drogovej  závislosti.

 

Tali Mirkin, MA  a dr. Yona Weiss,PhD (Ben Gurion University Meitar, Izrael)  sa  zaoberali nadanými deťmi  podľa  Gestalt  prístupu.  Pokúsili sa  riešiť  problém,  ako  vyniknúť  a pritom ostať  začlenený v skupine.   Uzatvárajú, že   aplikácia  Gestalt  terapie najlepšie  vyhovuje  porozumeniu  mnohostranných  väzieb  dieťaťa, mladého  človeka  a jeho prostredia.

 

            Ostatné  referáty  na konferencii  sa  dajú   tematicky  zaradiť    do piatich  hlavných oblastí,  diskusných panelov. Hlavné  závery  z diskusných panelov:

 

Prvý  panel sa zaoberal  najmä otázkami  poradenstva  v škole  a rodine, konkrétnejšie   prácou   školských psychológov.  Závery:

  1. Vzhľadom na  nárast počtu klientov na poradniach  (CPPPaP; CŠPP), ako  aj  nárast problémov  v správaní  detí  a mládeže  na  školách  je  potrebné podstatne  zvýšiť  počet   školských  a poradenských psychológov.
  2. Orientácia   poradenských  a školských  psychológov  sa  nemá orientovať len na negatívne  javy  v škole, rodine  (patogenéza), ale  ich práca  sa má  sústrediť  aj na pozitívne  stránky  (salutogenéza), potencionality  žiakov, na podporu duševného zdravia  (E. Gajdošová, Ľ. Páleník a iní), na implementáciu  pozitívnej psychológie  do poradenskej psychologickej  práce.
  3. Dôležitým  záverom je sledovanie  atmosféry, klímy  v triede,  škole, emocionality, vzťahom  medzi žiakmi, vzťahmi medzi učiteľmi  a žiakmi  a aj  vzťahmi v učiteľskom zbore  ( H. Roľková, D. Kravecová, B. Dvorská  a iní).

 

Druhý panel   bol zameraný  na  prevenciu   závislostí  a ochrane   duševného zdravia  detí  a rodín.  Výsledkom  diskusií  v tomto okruhu problémov   boli najmä  tieto závery:

  1. Viac  zamerať  prácu   školy, psychológov, poradní,  sociálneho systému  na nové  formy  subpatológie modernej  doby, akými  sú kyberšikana  (J. Zábojník), zajatie  dieťaťa  v informačno-komunikačných technológiách ( N. Slavíková),  ale  aj na gamblerstvo, látkové  a nelátkové   závislosti.
  2. Opatrenia proti  závislostiam  a ohrození  dieťaťa  modernými  informačnými technológiami  videli účastníci   tejto diskusie  najmä  v týchto  formách a oblastiach: 5a)  uplatňovať  v školách,  školských zariadeniach  a na poradniach  už  existujúce  preventívne  programy,  tvoriť  nové programy; 5b) klásť   väčší  dôraz na    metódy  a techniky  zvládania stresu,  na mediálnu  výchovu, etickú, na  rozvíjanie kritického myslenia  žiakov  (E. Poláková, D. Kanderová);  5c) zaviesť  internetové poradenstvo (M. Madro); 5d) hľadať možností  včasného  poznania  rizikových  žiakov   a to v spolupráci  s rodinou   dieťaťa  a zabezpečiť   včasnú intervenciu.  Táto oblasť predpokladá  úzku spoluprácu  s celým  poradenským  systémom  (integrovaným).

 

Tretí panel  sa venoval  najmä  rodine, kríze  rodiny  a dôsledkom pre  dieťa. Účastníci prezentovali  svoje  výskumné  zistenia,  skúsenosti  s intervenciou  odborných pracovníkov  deťom po rozvode, vyslovili  svoje  výskumné  zistenia  na  problém striedavej starostlivosti ,  bol tu aj pohľad  právnika ( A. Noskovičová)  na striedavú starostlivosť   o dieťa,  pohľad  lekára (J. Ridoško),  bol  tu  referát  o tom, ako zisťovať najlepší  záujem dieťaťa  (E. Smiková  a kol),  skúsenosti  z podpory  duševného zdravia  detí  a rodín po  strate rodiča (E. Ištvánová).  V každej  zo spomínaných  oblastí  sa  objavili  odporúčania,  závery   ako  prácu  s rodinou, s rodinou  v kríze  s nefunkčnou rodinou   zlepšiť. Dá  sa však  formulovať  tieto  závažné  závery, ktoré rezonovali skoro u všetkých účastníkov tohto panelu:

  1. Je  nevyhnutné  zlepšiť  spoluprácu  medzi  rezortmi  (sociálny, právny,  školský, zdravotnícky, ai.) pri ochrane  detí,  pri ochrane zdravia a funkčnosti  rodiny, pri tvorbe  legislatívnych a iných dokumentov  dotýkajúcich  sa  detí po  rozvode, pri striedavej starostlivosti, ale  aj  pri umiestňovaní  detí   do detských domovoch,  reedukačných zariadení, sociálnych  zariadení.
  2. Odborníci  z oblasti  psychologickej starostlivosti  (poradcovia, školskí, klinickí,  sociálni psychológovia)  by  mali viac  participovať  pri  riešení  krízových problémov  rodín a najmä  detí  týchto  rodín. Rovnako niektorí  referujúci  požadovali  zvýšenú  účasť   škôl, výchovných poradcov, učiteľov na procesoch riešenia   rodín  s deťmi.
  3. D. Kopčanová  a B. Filípková  predstavili analýzu odporúčaní  rodičov  pre  skvalitnenie  striedavej starostlivosti  rodičov  o dieťa   po rozvode/rozchode partnerov.

 

Účastníci  štvrtého panelu diskutovali   o problémoch inklúzie, inkluzívnej edukácie na Slovensku. Okrem riešenia   špecifických otázok inklúzie, ako napr.  obrátenej   inklúzie pri nepočujúcich deťoch (K. Zborteková), alebo napĺňanie potrieb detí s narušenou komunikačnou  schopnosťou  ( O. Maťko),  sa  diskutovalo  o podpore  vnímania  inakosti  v materských  školách  (B. Kováčová)  a o špecifikách  disparitných  regiónoch    Slovenska  vo  vzťahu k inklúzii.  Závery:

  1. A j napriek  tomu, že  Vláda  SR  prijala  inkluzívne   vzdelávanie  v medzinárodne popísaných dokumentoch  už  v roku 2012, doteraz  nie   sú  urobené  úpravy  v našich zákonoch,   najmä  zákone   č. 245/2008 Z.z.  Účastníci   konferencie  požadovali, aby ministerstvo školstva    čo najskôr   legislatívne  upravilo  inkluzívnu  edukáciu vo  vzťahu k integrovanému vzdelávaniu.
  2. Na  Slovensku sa  realizovali  už  najmenej  dva projekty  inkluzívnej  školy  (CVS, PRINED), ktoré  boli financované  zo zdrojov  Európskej únie. Výsledky  týchto projektov  v základných predpokladoch boli úspešné  a ich  závery  sa  mali  stať  normálnou  súčasťou  štátnej  školskej politiky  podľa koncepčného  zámeru  trvalo udržateľného  rozvoja  a financované  zo  štátnych/verejných  zdrojov
  3. V školách, ktoré  sa  pokúšajú  zaviesť   inkluzívne  vzdelávanie,  chýbajú odborní zamestnanci, ktorí tvoria   inkluzívny  tím  (školský psychológ, sociálny pedagóg,  špeciálny pedagóg, asistent, logopéd  - počty   sa určujú podľa veľkosti   škôl  a skladby  žiakov). Na jednej strane  je ich málo na pracovnom trhu  a na druhej, aj keď  sú k dispozícii  zriaďovatelia  (mestá  a obce -  cez MV SR) nemajú na ich zaplatenie finančné prostriedky.
  4. Bol komunikovaný  návrh,  aby  sa učitelia  už  na vysokých  školách,  pedagogických fakultách, viac  pripravovali  na prácu   s deťmi  so  špecifickými edukačnými potrebami.
  5. Realizované  projekty  inkluzívneho  vzdelávania, ale aj iné  výskumy  ukázali,  že  najmä pre  deti   zo  znevýhodneného sociálneho prostredia  je potrebné  povinné predškolské  vzdelávanie. Účastníci  odporúčajú  záver:  zaviesť  povinné  predškolské  vzdelávanie  a výchovu. 

 

Piaty  diskusný  panel  sa venoval  problému integrovaného poradenského systému  na Slovensku. Boli do programu  zaradené   príspevky, ktoré  sa  týkali histórie  psychologického poradenstva   na  Slovensku (P. Vančo) a v Čechách (J. Dan), 25 rokov  vzdelávania  nadaných na Slovensku  (J. Laznibatová), supervízia  v poradenstve  (J. Kožnár). Vzácnym  bolo vystúpenie  D. Kováča, ktorý v teórii  vlastného  života zdôraznil účasť psychológie  a psychologických  služieb  v celom biodrome   života  človeka  a vyslovil tento záver:

  1.  V teórii  a praxi  psychológie  osobnosti  aplikovanej  na  poradenskú prax  sa  ukazuje  ako  významné  vyzdvihnutie  teórie  autoregulácie,  autoregulatívneho učenia. Niektorí tvorcovia  psychologických poradenských systémov  na Slovensku  vyslovili  odporúčanie, aby  sa  teória  psychoregulácie  D. Kováča  stala nosnou  teóriou  poradenstva.
  2. Model integrovaného  systému poradenstva  a prevencie  v SR  predstavila A. Surová Čulíková  - obsahuje  celý  rad (systémové opatrenia)  záverov  pre  rozličné  úrovne  poradenstva.  Najmä  sa  vyzdvihuje  medzirezortná  spolupráca,  zjednotenie   riadenia  poradenského  systému, lepšie  personálne  a materiálne  vybavenie  (najmä diagnostické nástroje,  preventívne,  výcvikové  a iné programy), nadväznosť  poradenského  systému  s inkluzívnou  koncepciou   edukácie.
  3. Model integrovaného poradenstva   obsahuje  aj návrh/záver, aby sa  vytvorila  expertná  skupina  pre  tvorbu, dopracovanie integrovaného poradenského systému (IPS)  pri Ministerstve  školstva   alebo  priamo  pri  Vláde  SR.  Tento návrh   je  súčasťou  úvah I. Juráša  na  tému  prednesenú  v tejto diskusii „Kam kráča  učiace  sa  Slovensko ?“

 

Cieľom  medzinárodnej   vedeckej konferencie Dieťa  v ohrození   bolo analyzovať  najmä  štyri  témy:

 

  1. Integrovaný    systém   poradenstva  a prevencie  v prospech  podpory  duševného zdravia  detí  a rodín (multidisciplinárny prístup  v poradenskom procese, psychoterapii, supervízii)
  2. Psychologické, sociálne, právne, etické  problémy  detí  a rodín v kríze (rodiny  po rozvode, náhradné rodiny, rekonštruované rodiny)
  3. Prevencia pred  závislosťami  a ochrana  duševného zdravia  detí  a rodín (technologické  a mediálne ohrozenia, drogové  a ďalšie  závislosti)
  4. Inklúzia (multidisciplinárny prístup  k poradenstvu, sociálna inklúzia  a inklúzia vo vzdelávaní)

 

Ako ukazuje prehľad vystúpení  účastníkov   v jednotlivých   paneloch,  a najmä  v plenárnej  prezentácii, ako ukazuje uvedený  prehľad  záverov  a návrhov  (  a to mnohé  ešte  v týchto  záveroch neboli uvedené), konferencia  nielen splnila  svoje  ciele  - analyzovať   uvedené  témy – ale  ich prekročila  v tom zmysle, že ponúkla  nielen   singulárne, parciálne   závery  a opatrenia, ale  aj  integrované, systémové úvahy, projekty, koncepcie. Mnohé  z uvedených analýz  sú príspevkom k vedeckému poznaniu  daných  tém,  niektoré  návrhy  a závery  smerujú  do vlastných radov najmä  psychologických pracovísk,  iné smerujú  aj mimo psychologickú  komunitu,  sú  širšie, zasahujúce   školskú, vedeckú,  politickú sféru. Ostáva veriť, že  sa podarí   závery  a návrhy  dostať  do praxe, poznatky   do  vedeckého myslenia  a poznania.

 

Bratislava, 05.12.2017

 

PDF verzia tu

 

 

 

 

 

 

Zverejnené dňa: 5. 12. 2017

späť na zoznam